Basnicky.sk

Bojím sa, mám obrovský strach,
len pomyslenie na ňu mi navracia zrak,
temnota ma tmou zoširoka obklopuje,
lež cit, čo k nej cítim ma svetlom naplňuje,
zažína vo mne plamienok nádeje,
pomáha mi prekonať hrôzy záveje,
ona netuší, čo ohromné pre mňa robí, čím ma naplňuje,
že len vďaka nej život vo mne stále existuje.

Keď tápam tmou, netuším kadiaľ ďalej,
v tej chvíli predo mnou zjaví sa alej,
stromy, ktoré ona pre mňa zasadila,
kvety, ktoré ona pre mňa vyšľachtila,
vchádzam dnu, srdce mi láskou prekypuje,
sadám si, duša sa mi pokojom zaplavuje,
ona nevidí, že toto pre mňa neustále tvorí,
že temné nástrahy zla dennodenne morí.

Ja na oplátku snažím sa chrániť jej šťastie,
v nej pochyby a zlý pocit ustavične rastie,
že činy moje nie sú až tak nezištné,
že úmysly moje sú trocha nečisté,
snaží sa mi vrátiť všetko, čo jej dávam,
ja odmietavo vždy rukou z diaľky mávam,
pretože ona omnoho viac pre mňa vykonáva,
tým že ona je a deň za dňom šťastná ostáva.