Basnicky.sk

Ja neznášam... keď na iných sa smeješ,
keď ten tvoj úsmev nepatrí len mne.
Ja neznášam... že druhých hlasom hreješ,
a ja počujem len to zamrznuté.

Ja neznášam... tie chvíle,
keď písali sme... ja tebe a ty mne.
Ja neznášam... tie slová,
pretože raz bude všetko zabudnuté!

Ja neznášam... to nebo, slnko, hviezdy,
to nádherné leto zakliate.
Ja neznášam... a to ver mi,
ten prvý tvoj pohľad, čo patril iba mne!

Ja neznášam... tieto riadky,
čo píšem len pre iskričku.
Ja neznášam... tento celý svet,
niečo ma trápi v srdiečku!

Na nebi hviezdy padajú,
je strašne veľa vecí, čo by som si prial.
No čas sa vrátiť nedá,
to v mojom srdci je taký veľký žal.

Odpusť mi iskrička... ten môj veľký hnev,
ty si môj jediný a vysnívaný sen.
Je toľko vecí, čo povedať ti chcem,
tie slová pochopíš a ja to dobre viem.

Mňa trápi samota, smútok, dvoch duší ohriatie,
pred spánkom bozk, neha a nežné objatie.
Mňa trápi diaľka, keď ja som tu a ty si tam,
takto sa cítim, keď viem, že som sám.

„A preto nikdy, keď chodím spať neplačem,
pretože by mi slzy zabránili uvidieť hviezdy!“