Basnicky.sk

Zatváram oči... nastala čierno-čierna tma...
Tam na jej konci biele svetlo sa rozplýva...

Ja vstupujem tam, kde slnko žiari, more šumí,
kde mraky plačú a dúha sa napína...
To svetlo biele... krajina zázrakov,
no mne stále niečo tu chýba!

Akoby dýka dušu moju skolila...
márne ja hľadám ju, volám...
tú iskričku... čo raz sa mi už stratila!

Bez duše hľadím do chladného mora,
v ňom obraz svoj smutný vidím...
Slnko červené, ako krv moja,
sa ponára tam niekde do hlbín.

Ja cítim sa sám, márne ju hľadám,
pýtam sa seba... „kde jej duša hniezdi?“
Mne chýba... tá jej detská tvár,
snáď pomôžu mi hviezdy!

Mne chýbajú tie oči, čo blýskajú sa šťastím,
ten jej úsmev, bez ktorého ťažko zaspím...
Ten pohľad krásny... v srdci ma hreje,
keď jej do vlasov jemný vánok veje.

Aj hviezdy mlčia, čo pozerám sa naň,
skôr ako so slzou v očiach zaspávam.
Povedzte hviezdy, povedzte mi len,
že nemohol to byť iba obyčajný sen!

Povedzte mi, prosím, kde iskrička hniezdi,
povedzte, že ráta na nebi...
ja s ňou a ona so mnou hviezdy!