Basnicky.sk

28. augusta som musela rozmýšľať nad
vecami ktoré súviseli zo školou, Vybavila sa mi aj vec, ktorá sa stala v júni v bývalej škole. Bolo po príjmačkách na matematické gymnázium v Košiciach. Krátko pred kolom pre chorých a neprítomných si ma zavolal riaditeľ mojej vtedajšej školy a povedal mi : ,,Môj syn ide na tú školu tiež." Myslí si snáď že som idiot ?
Viem presne čo odomňa chce, a už
som vymýšľala niečo fest. No po kope veciach čo povedal konečne prešiel k veci. ,, Prosím ťa nemohla by si mi povedať čo bolo na príjmačkách v testoch ? " Odvetila som teda :
,, Ako to mám vedieť ?" ,, Čo ?"
,, Ja vám nič nepoviem !" ,, Prečo ?"
prekvapený pozeral na mňa, či odvrátim pohľad. Robí to vždy, ako som sa od iných dozvedela. Pre mňa to je ako výzva, a ja výzvy milujem. Pozerala som mu rovno do očí, nahodila som pohľad ktorý každého vytáča do bezvedomia a povedala : ,, Ja som nemala poistku,
a predsa som na 5. mieste. Váš syn asi nieje chorý, iba čaká kým mu otecko donesie na tácke odpovede od niekoho naivného. To ja niesom. Mám dostatok sebavedomia aby som povedala nie !"
keďže to je vrchol a mala som pocit, že on mi začne niečo hovoriť, a aj tak to zo mňa nevypľuje. Zvrtla som sa a odkráčala na vyučovanie. Niektorý mi dohovárali, ale mňa nerozplače, ani neskloním hlavu, nesklopím pohľad keď ma niekto obviňuje. Rada súťažím. Možno až príliš rada ale to mne nevadí.
Pretože som rozmýšľala, 3 dni prešli
a prišiel posledný deň leňošenia.


Skutočná udalosť