Basnicky.sk

Bol mladý...
A veľmi smutný.
Zrazu mu v hlave krachlo.
To chlapča si pod vlak ľahlo.

Ležal tam bezhybne.
Chcel vstať no svoje telo nezdvihne.
Chcel ísť,no nevedel kam...
Ostal ležať,ostal sám.

Jeho myseľ čarovala,
Spomínal ako rped ním tá dievčina stála.
Myslel že na nohy sa postaví,
Krv mu stekala po tvári.

Asi ju nechcel trápiť,
No ešte ju mohol mať a nie navždy stratiť.
Mohol sa s ňou prechádzať,
Nie kusy železa do srdca si bolestne vrážať.

No a teraz ako to celé skončiť?
Je nehybný z okna nemôže skočiť.
Ostane tam sám ležať.
Pomaly,tíško tam bude umierať...

...a sám :(