Zapálil som sviečku.
Ožiarila steny, ožiarila posteľ.
Ožiarila obraz, ožiarila kvety.
Len dvere zostali v tme.
Prišla nimi láska, no ja som ju nevidel.
Sľub, ktorý som dal sa už nevráti späť.
Som ako pútnik, čo nemá cieľ.
Zapálil som sviečku
a pomaly z nej steká vosk.
Slza, čo mi dáva falošné nádeje.
Už nemám síl ani ako vánok,
čo sa snaží plameň sviečky uhasiť.
Svetlo mi vchádza do očí,
a tak mi môj svet zahaľuje do tmy.
Zapálil som sviečku
a už skoro dohára.
Aký dlhý čas to bol?
Aký dlhý to bol čas...
Mohol som láske aspoň niečo povedať,
no bál som sa, že plamienok mi vyhasne.
Sviečka zhasla a ja vdýchol som len dym.
Dátum vloženia 31. 1. 2008 11:40myso
Sviečka
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2564
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nikulka-anjelik
hmm... pekna basnicka...superna...ma nieco do seba...
31. 1. 2008 12:10 - myso (napísal autor básne)
Básen je z roku 2002. Najprv svetlá nádeje, potom pochybnosti, že mi svetlo zhasne a nakoniec len štiplavý dym. Láska by sa nemala nechať bez povšimnutia, nech je v akejkolvek podobe.
14. 5. 2008 20:34