Basnicky.sk

Musíme už vstávať,
v škole detom mávať,
čavte všetci,
sereme na dzeci.

Mana veľmi bystrá je,
cez vytvarnu maľuje,
na matike žongluje,
na slovine žaluje.

Píšeme písomku,
vyvolala Romanku,
Romanka nič nevedala,
kopala ju do kolena.

Ja sa márne skrývam s Manou,
pritom príde školnik s babou,
školník kriči darmo,
my sereme nanho.

Máme učiteľa,
ktorý má páchateľa,
ten páchateľ nepohne ani muškou,
on nikdy nezabíjal puškou.

Učitelia tvrdohlavý,
učia to čo deti nebaví,
otočila stranu,
a vyvolala Manu.

Píšu samé somariny,
na prdaku rastliny,
nemáme ich veľmi v láske,
ja sa radšej skrývam v maske.

Pomaly čas ide,
učiteľka príde,
na stoličke lepidlo
a v lavici kružidlo.

Musíme sa v škole mučiť,
popri tom aj riadne učiť,
učiteľka pri tom sičí
a my vravíme chod do piči.

Hudobná je somarina,
ved tu sedím ako Pribina,
spievame tu ľudovky,
ja sa miniem do škôlky.

Už sme sa vzdelali,
už su z nás kaibali,
sereme na školu
a máme pačkola.