Konečne milujem.
Je to neuveriteľné ako Boží hriech.
Toľko zamknutých dvier sa mi otvára,
keď milujem Neexistujúceho.
Takého, ktorý nikdy nezradí.
A bude po mne túžiť aj napriek tomu,
že som.
Zárezy sa menia na iskry.
Láska je všetkým imaginárnym,
všetkým tým, čo zbožňujem ja a môj Neexistujúci.
Čo znelo monotónne sa razom zmenilo
na svätý chorál.
Povieš mi, o čom je vlastne láska?
Verím jej, ale nechápem jej filozofiu.
,,Láska je...“
Neskoro.
Krvácam.
Pozri.
Musím umrieť aj s mojou láskou.
Prosím, zahrab ju našimi spomienkami.
Umieram pre čosi krásne.
Zvláštne, že umieram navždy.
Dátum vloženia 29. 1. 2008 06:23Trauma 
Milovanie vo fantázii
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1912
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti