Basnicky.sk

Na nebi sa jagajú hviezdy, ale v mojej duši, čierny oblak hniezdi
Kráčam pustinou a pozerám sa do tváre dažďa, a v hlave smútok,
akoby stala sa vražda, akoby bol som očitým svedkom, zabili nádej
zabili všetko, všetko čo nejaký zmysel má, ostala len tma a v duši Sahara.
Ostalo prázdno a vietor tíško šumí, vlnia sa pieskové duny a v samote a bez nádeje
pozerám do tváre dažďa, do tváre, ktorá opakuje stále, stala sa vražda, zabili vieru, zabili lásku, sme ako bábky na provázku. To my sme zabili lásku, to my sme vyhnali nádej, ako ísť teraz ďalej, ako kráčať bez emócii, prestali sme veriť na lesné víly a mňa už opúšťajú všetky sily, akokoľvek by som chcel, bez nádeje už nevládzem...