Basnicky.sk

Na večer keď slnko zapadá,
prievan v izbe rozvíri tvoju vôňu,
keď obloha sa sama nocou uberá,
mám ďalšiu slabú chvíľu.

Listy váľajú sa po zemi,
na duši bolesť a v očiach slza.
Často si ma obdarila ranami,
no moja láska k tebe stále trvá.

Jeden tvoj dotyk vrátil noci biele krídla
a ani klam nezničil túžbu k srdcu,
veľa bolo chvíľ bez pohľadov v ozvenách
a ešte viac k nášmu koncu.

Kráčame sami nočnou tmou
cez lúku plnú zelene.
držíme sa za ruky pod horiacim mesiacom
A tieň nás vrhá ODDELENE...