Basnicky.sk

Zase sa to stalo, no nikto nie je na vine,
a ja sedím nervózne a prahnem po príčine.
Chce sa mi smiať a plakať zároveň,
keby sa to nestalo, aký by to bol deň?
Plakať preto, prečo mi to robíš zas,
zase je vo vzduchu nepokoj, alebo aj v nás?
Pýtam sa, prečo mi zas robíš napriek,
nemysli si, že sa nato poznám nejaký liek!
Prečo robíš mi to práve Ty?
Prečo mi nedáš nejaké istoty?
Mám chuť plakať z Tvojej povahy,
a potom so smiechom myslím na úvahy.
Nato, že Ťa vlastne ľúbim preto, aká si,
že milujem tieto naše pomyselné zápasy.
A so smiechom teším sa Tvojmu činu,
ja nechcem slabé povahy, ja nechcem inú.
Som príjemne naštvaná, možno trochu hrdá,
že si sa zase nedala, že si tam trochu tvrdá.
A keď sa upokojím, zasmejem a všetko to,
ani neviem, či som rada, no prešlo to.
A rozmýšľam, či nenapíšem, ako Ťa ľúbim,
že zo sna len pre Tvoje oči budím...