Basnicky.sk

Vonku prší, padajú aj moje slzy,
ako Ti mám povedať, že ma to mrzí?
Ako mám povedať, že ti to nerada robím?
Že radšej v tom daždi vonku stojím.
Že sa potom už neviem smiať,
že sa za to musím preklínať.
Si posledný človek, ktorému to robiť chcem,
a prvý, ktorému to robím. Viem.
Si človek, na ktorom mi najviac záleží,
len Tebe to šťastie, či smola prináleží.
Viem, že Ti nepomôže moje prepáč,
ani básne, čo píšem, kým Ty snívaš.
Chcem Ti to dokázať skutkami,
chcem Ťa len hladiť, zasypať bozkami.
Sú to nežné bozky môjho srdca,
ktoré vždy keď odídeš prosia: Vráť sa!
Vždy si poviem nie, už nebudem,
v duchu si to zas a znova sľubujem.
No zase sa bojím, že Ťa nie som hodná,
že povieš: Zbohom! až príde chvíľa vhodná.
Že máš ľudí, ktorý sa k Tebe správajú lepšie,
no ver mi, že nepíšem len tak tieto verše.
Spadla som do priepasti lásky a neviem vyjsť,
kde konečne necítim hnev, necítim nenávisť.
Aj keď mi neveríš, moje srdce sa hnevať nevie,
vždy keď zložím mobil, hnev ma prejde.
A už sa hnevám na seba, zas som tomu dala,
zase som sa nepremohla, zase som to pokašľala.
A rozmýšľam nad sms- kou, nad jej slovami,
píšem ju so všetkou láskou, píšem ju so slzami.