Basnicky.sk

Simon bol miestny policajt. Starší do seba zahľadený chlapík, ktorý vždy trpel pocitom dôležitosti. Ako náhle sa niekde niečo stalo musel hneď o všetkom vedieť. Všetkého sa vždy zúčastnil. Riešil zopár zapeklitých prípadov , no úspešnosť mal veľmi nízku. Keďže žil v malom mestečku , zastieral svoje neúspechy silou a agresiou .
Keď raz chytil miestneho zlodeja , tak ho mlátil obuškom ,že keby ho zástupca neodtiahol bohvie ako by to dopadlo. Našli sa však aj ľudia ktorý ho uznávali. Bohatí podnikatelia ho udržiavali v dobrej pozícii. Mal totiž zopár dohôd , o ochrane vybraných individualít.


* * *

Simon práve sedel vo svojej kancelárii a škrabal si šedivú bradu. Rozmýšľal nad neuzavretým prípadom , keď práve zazvonil telefón.
„ Prosím , polícia pri telefóne poručík Simon!"
„Dobrý deň ," ozval sa neznámi hlas v slúchadle , „chcel by som ohlásiť zločin!"
„Aký zločin , a kto ste vy ?" , naliehal Simon.
„Nezáleží na tom kto som , ale čo som videl!" pokračoval neznámi.
„Poďme k veci , čo sa teda stalo?"
„ Stala sa vražda !" odpovedal neznámi.
„Do pekla to ste stále taký neurčitý ?" hromžil Simon , „veď už to konečne vyklopte chlape!"
„Hľadám slová ako by som Vám to ....?"
„Kurva , márnite môj drahocenný čas, buď hneď poviete o čo ide alebo zavesím!"
„Navrhujem stretnutie , o hodinu na cintoríne !" povedal chlap a zavesil.
„Čo to bolo za magora !" nadával v duchu Simon.
Prišlo mu to nejaké čudné. Obliekol si uniformu a vybral sa na miestny cintorín. Ten bol vzdialený asi pol hodinu cesty autom , mal teda chvíľu k dobru . Auto zaparkoval o pár blokov ďalej a zvyšok cesty šiel po svojich.
Pomaly prichádzal na miesto . Pred cintorínom stál neznámi chlap. Mal oblečené akýsi čudný priliehavý oblek. Tvár mal zakrytú kuklou. Simon k nemu opatrne pristúpil.
„ Vy ste ten , čo volal?" spýtal sa .
„Áno som.... !" muž na chvíľu stíchol . Nervózne sa poobzeral naokolo a odvetil:
„Sledujú nás , poďte za mnou!" vyzval Simona.
Prešli pomedzi pomníkmi , až nakoniec zastali pred veľkou kryptou .
Cudzinec bol zjavne nervózny .
„Kto ste chlape !"
Muž si zložil šatku s tváre. Simona oblial studený pot.
„To predsa nie je možné !" ,Simon bojazlivo cúvol , „ si to ty Karl?"
Muž ,pomaly prikývol . Pristúpil bližšie a objal ho.
„Som to ja otec , nemáme veľa času!"
„Myslel som ,že si mŕtvy, kde si bol doteraz !"
„Nie som mŕtvy , donútili ma zmiznúť!"
„Ako ? " nechápavo sa pozeral Simon , „ kam zmiznúť?"
„ Otec , ja som z budúcnosti , cestujem časom!"
„Zdal si sa mi príliš starý !" , pozrel na syna , „ prečo si vlastne prišiel?"
„Ako Ti to povedať ....?" muž na chvíľu stíchol , bolo vidno že tuho premýšľa. Nadýchol sa a povedal:
„ Ten človek , ktorého tu zabijú si ty otec, prišiel som ťa varovať!"
Simon náhle zbledol. Stál ako zmeravený .Krvi by sa v ňom v tej chvíli nedorezal. V hlave sa mu preháňalo kopu myšlienok. V tom ho , z myšlienok vytrhol hluk bežiacich nôh.
Pozrel na syna a spýtal sa:
„Kedy a kde sa to má stať?"
Syn na neho zdesene pozrel , podal mu ruku .
„Tu a teraz otec , musím už ísť, volajú ma!" odvetil a zmizol v záblesku slnečného lúča . Akoby sa vyparil nezostalo po ňom ani stopy. Simon pomaly vykročil , bol vyrovnaný vedel že nemá šancu.
„Prásk , prásk !" vzduchom zahrmeli výstrely .
Mŕtvy muž spadol na zem....