Basnicky.sk

Prázdna poézia do šedých riadkov sa vlieva,
Stokrát a bude zas a znova,
keď nemáš pre koho vstať a sám si, keď sa vonku stmieva.

Chcela by si utiecť, tak slabá, aby pozbierala odvahu,
Uväznená v stenách peknej ženy,
necíti bolesť a kvácanie svojho upreného pohľadu.

Ako morské vlny, láme sa v kolenách,
Zalieva hlboko svoju prázdnotu,
lož ako lest, potretú má na perách.

Tvár nechať rozbiť dažďom kamenným,
zažiť Last minute šťastie,..
.. už nemá s kým!