Myshqa 
Kvietok
Vykvitol kvietok jarný,
je to zázrak nevídaný.
Veď je iba Január,
a to nie je ešte jar.
A tak kvietok útly, malý,
vločky snehu poštípali.
No z lístkov sme mu vyčítali,
že sa nevzdá kvietok malý.
Skoro sa on zadusil,
keď cigaretu okúsil.
Hrozný sú títo ľudia,
jeho hlávku dechtom údia.
Keď sa deti v tráve hrali,
kvietok útly pošliapali.
Ale on sa nevzdáva,
a znovu lístky otvára.
Odtrhol ho chlapec pre svoju lásku,
no ona však nosila pózu masku.
Poslala ho aj s kvietkom preč,
a chlapca do srdca akoby bodol meč.
No kvietok sa nevzdáva,
pretože nerád prehráva.
Pomaly už k slniečku,
ukazuje svoju hlavičku.
Takto silný aj keď malý,
je tento kvietok nevídaný.
Rástol, rástol dlho krásne,
a ja o ňom píšem básne.
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 3011
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti