Basnicky.sk

Plačem nad rozsypanou hlinou,
hocikto nech príde, no ja chcem byť s inou.
Veď ja len s Tebou chcem byť,
nemožno mi už do nikoho sa zaľúbiť.
Môže mi byť dobre, no nemôžem žiť,
môžem rozprávať, no o Tebe budem sniť.
Môžem sa smiať, no šťastná byť asi nie,
čakám len na to, keď sa ma tvoja ruka privinie.
Čakám len na to, keď uvidím Ťa zas,
keď pocítim lásku, čo je vo mne, lásku, čo je v nás.
Nemôžem oddychovať, keď tu nie si,
niet ľudí, čo by mi do srdca pokoj vniesli.
Nemôžem si ľahnúť a vypnúť mobil,
asi niet blbca, čo by také niečo robil,
No ja Ťa milujem, a tak to je,
a niet človeka, čo mi viac vyhovie.
Niet človeka, čo sa na mňa pozrie s takou láskou,
každý sa skrýva za tou istou maskou.
Niet človeka, ktorého pohľad sa mi tak páči,
ktorý mi zakaždým dvere do srdca vypáči.
Aj keď nechcem, vždy podľahnem jeho vôli,
a keď tu nie je, príšerne ma srdce bolí.
Ja potrebujem Ťa tu, a nikdy si nezvyknem,
a vždy, keď sa nestretneme, od bolesti vykríknem.
Potrebujem Ťa objať, potrebujem Ťa mať,
potrebujem žiť, no budem len keď Ťa budem milovať.
Nemilovať motorky, nemilovať chleba,
nemilovať prírodu, milovať TEBA.