Keď je raz život pes,
psom aj zostane.
Keď človek od neho niečo chce,
chcieť može. Aj tak to nedostane.
Ja som chcel len,
len šťastie, čistú lásku spoznať.
Ja som chcel len,
ale aj to mi musel Boh zobrať.
Vidím sa v zrkadle,
umelý úsmev tam.
Vidím sa v zrkadle,
stojím tam celkom sám.
Zrazu sa ocitám vo veľmi hustej tme,
len sa tak obzerám, veď to som vo mne.
Znovu sa ocitám v tej hustej tme,
len sa tak obzerám a cítim že som na dne...
Dátum vloženia 8. 1. 2008 16:37ZiDANE
Bez úsmevu :(
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1890
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- milson5
zaujimava ... a dost smutna ...
8. 1. 2008 16:42 - sinuhe
to prejde...aspon u mna preslo
8. 1. 2008 16:42 - nereg. Saphira
ano zaujimava...smutná...ale mne sa páči...je v tom asi niečo zo mňa
8. 1. 2008 17:16 - sisi28
veľmi smutná báseň musíš byť veľmi smutý braček môj ale páči sa mi
9. 1. 2008 02:12 - kitchima
si normalny? taketo basnicky kvoli macečke???? sa zobuť. ale inak fajn. dam ti jednotku, ze sme v rodine.....
23. 1. 2008 19:48 - nereg. ZiDANE
Hmm o čom točíš? Tej by som nenapisal ani písmenko! kapiš to???
5. 2. 2008 19:27