Basnicky.sk

Vždy, keď idem tou cestou, rada sa dívam,
na strom, na ktorom sedí orol sám,
vtedy o krajšom svete snívam,
na krásne chvíle spomínam.
On tam sedí ráno, sedí večer,
on tam asi sedí rád,
len mi pohľad naňho neber,
je to už môj kamarát.
Nepríde, keď ho volám,keď to chcem,
príde, keď to chce on sám,
k srdcu si ho vždy priviniem,
ach, ako rada sa naňho pozerám.
Na čo asi vtedy myslí,
keď na modrej oblohe si lieta?
Mám ho občas na mysli,
tvorí kúsok môjho sveta.
Jedno ráno som opäť išla tou cestou,
už nesedel tam sám v daždi,
sedel tam so svojou nevestou,
bude tam s ňou navždy.