jedného dňa, keď oblaky zakryjú
aj posledné lúče slnečného svitu,
keď z riek zmyznú všetky ryby,
keď utíchne vtáči spev v korunách stromov
a slavičí spev prehluší
hukot divej zvery,
keď v lúkach zhynú všetky kvety,
keď jačmeň stratí svoju zlatú farbu
a koruny stromov svoju zeleň,
keď uvidím v tvojich očiach
obraz tmavej noci a zazriem
stekať slzy z tvojich očí,
možno až vtedy si ja človek
uvedomím,
aký som bol voči tebe príroda,
ty moja matka, krutý...
akú bolesť si musela znášať
skrz moju sebalúbu a sebeckú povahu.
Až potom keď budeš umierať
pred mojimi očami si uvedomím,
že ten diabol,
ktorého som si tak márne predstavoval
som vlastne ja sám....
Dátum vloženia 6. 1. 2008 22:12padlej-andel
prepáč
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1338
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti