Kráčam zasneženou krajinou,
tichou, spiacou a smutnou,
snažím sa zazrieťsvetlo božieho paprsku,
svetlo anjela, obraz tvojho ja.
Snažím sa ho zazrieť tam niekde v dialke
vdialke svojich nesplnených snov a túžob
v diaľke kde si začínaš naplňať svoje sny,
v diaľke, kde možno zabudneš kto som,
v diaľke, kde možno stratíš cestu spať.
Si moc ďaleko, aby si zazrela
moju ruku naťahujúcu sa k tebe,
počula moj hlas volajúci o pomoc
ktorý sa stráca v studenom vetre,
v diaľke ktorá nedovolí prísť mi na pomoc.
Stále kráčam v studenom vetre,
hlbokým snehom sa brodím,
na tvári cítim padajúce vločky.
nechladia, ale krásne hrejú,
veď možno sú to pozdravy od teba.
Dátum vloženia 6. 1. 2008 20:51padlej-andel
neodchádzaj....
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1459
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- janka9
super
12. 2. 2008 20:35