Basnicky.sk

Už nikdy nebudem stáť pred týmito dverami
pripadám si tu strašne ponížená
telom mi steká studený pot
Už nikdy nebudem stáť pred tvojimi dverami
pripomínajúc si tvoje naliehavé PRÍĎ
počuť hudbu tvojho tela
rozliehajúcu sa po celej chodbe
iba trošku odetý nevnímaš zvonček za tvojimi dverami
ležíš v posteli
usmievaš sa do prázdna a žiješ....

žiješ presne tak
ako snívaš - chceš
nikomu nič vysvetľovať nebudeš
je to tak správne...
mať aspoň kúsok vitality z tvojho tela
vnímať ešte aspoň raz tvoje dlane
cez stále neotvárajúce sa prekliate dvere
všetko je tu neskutočné
hlavne ja
stláčajúc nemý zvonček
do tvojho bytu

odchádzam
už nikdy nebudem ponížene čakať pred vchodom do tvojho vnútra
urob si poriadok
usporiadaj svoje myšlienky
opráš zabudnuté spomienky
a ži tak ako chceš...

Ži svoj nový život
vo veľkom svete
a keď pochopíš aj tie najjemnejšie veci
potom mi povedz PRÍĎ
a ja budem hrdo a s láskou
stáť pred týmito drevenými dverami
bez poníženia....
ale teraz radšej sama odchádzam
takže
čoskoro???