Od svitnutia,ked padol na zem usmev Boží,od prvého štebotania,vzrastu,kde sa všetko množí,v nádejách na rozkvitanie lánov našich ludských plánov,kde postrádam prvotnú bylinu lúky zrodenia ducha,prosím stvorenie vo mne oživ,pokrop ma slzou krstu štastnejšej nehy,kde dotyky neubližujú prvému nádychu večnosti,dychu Tvojich vlasov a žmolkaniu Tvojich uší,rituálu nežnej krehkosti,ktorá sýti hlad našich duší,osmutnelých samotou.
Ubytuj sa v izbe mojho srdca a bohato v nom prebývaj.
Dátum vloženia 8. 2. 2005 18:09jozef
prvotný dych
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2800
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti