Basnicky.sk

Stalo sa to dávno ešte vtedy keď bolo u nás veľa psoty a biedy. Ľudia bojovali s drakmi a inými príšerami ktoré nikto nik neporazil až raz išiel cez mesto mládenec.
Lenže v meste nikoho všetci sa skrývali pretože tam zúril drak a okolo neho pobehovali tri malé dráčiky. Mládenec sa preľakol a skryl sa do najbližšieho hostinca. V tom hostinci nikoho až po chvíli sa zjavil krčmár a začal sa vypytovať:
„Odkiaľ že si mládenec a kde si sa tu vzal?“ „Ja idem z domu na vandrovku.“ Odpovedá.
„Cez draka neprejdeš môj milý,“ hovorí krčmár,“ nikto neprešiel.“
„Ja áno ja prejdem a keď prejdem tak vás zachránim!“ a odišiel.
Za ten čas už vymyslel plán a ešte si vypýtal lano. Lano na domy okolo draka popriväzoval a k sebe ho volal: „Len poď ty ku mne drak poď!“ Lenže drak lano pretrhol ako nitku a len, len že mládenca nezjedol. Zasa vošiel do hostinca hovorí krčmárovi čo sa stalo.
Húta a húta, húta už hodiny ale nič nevymyslí. Až mu na druhý deň mu napadne: „Jeho nepremôžem ale dráčiky áno. Začal kopať jamu a keď hlbokú vykopal dráčiky k sebe volal: „Len poďte vy ku mne dráčiky!“ Keď dráčiky do jamy padli tak prišiel drak a pekne ich odtiaľ povyťahoval a dobre že mládenca nezjedol. Zasa sa ukryl do toho hostinca a plný myšlienok si ľahol spať. Ráno rozmýšľal ale nič mu nenapadlo aj krčmár mu radil ale nič nevymysleli. Zrazu vonku niečo tak silno buchlo že hostinec podskočil. Obaja vybehli vonku a čo nevidia drak začal domy rúcať. „Už viem čo urobíme.“ skríkol mládenec a vbehol do hostinca. Vypýtal si od krčmára mapu mesta a nakreslil si kam draka uväzní a kde ho potom zabije. Pomodlil sa a vyšiel von z hostinca rovno pred draka. Uteká a uteká medzi domy a drak za ním zrazu sa dostali do kráľovskej záhrady a dookola stáli vysoké múry ktoré boli vyššie ako drak. Mládenec dverami utiekol a drak chcel ísť za ním ale do steny nabúral a spadol na zem. Potom začal mládenec do neho šípy strieľať až kým ho nezabil. Myslel si že je zo všetkým koniec a krčmárovi hovorí: „A ty si, si myslel že ho neporazím.“ „Ale čo s dráčikmi?“ pýta sa krčmár. Na to mládenec zabudol ale vonku bol pokoj a tak sa navečerali a šli spať. Ráno sa šiel mládenec s krčmárom pozrieť von. Ale na šťastie dráčiky ešte spali a mládencovi napadlo: „Keby som ich teraz do pasce nalákal tak by im nemal kto pomôcť. „To je skvelý nápad.“ vraví krčmár. A tak tú jamu čo vtedy vykopali ešte prehĺbili a potom dráčiky navnadili až do tej jamy a tam ich zabili.
Ľudia povychádzali z úkrytov a pýtali sa každého či nevie kto draka porazil. Krčmár to prezradil jednému, jeden druhému a tak to šlo až kým sa to nedozvedel sám kráľ. Kráľ mládencovi poďakoval za to že pomohol aj keď nemusel a dal mu za ženu svoju dcéru. Z mládenca sa stal kráľ a tak všetci až na drakov žili šťastne až kým nepomreli. A mládenec s krčmárom zostali navždy priatelia.