Basnicky.sk

Krasolienka  Zobraziť/skryť lištu autora

* Zrada *

Každé ráno keď sa zobudím,
rozmýšľam, čo dnes zase urobím,
čaká na mňa síce škola,
no moje srdce po inom volá...

Kričí, že chce len s Tebou byť,
tak ako tomu môžem zabrániť?
Zabrániť tej sile, čo ma k Tebe ťahá,
moja túžba po Tebe až do neba siahá.

A tak beriem kľúče a do auta sadám,
sama so sebou sa v duchu hádam,
či ísť do školy a či za Tebou,
som si však istá odpoveďou...

Idem za Tebou a veľmi sa teším,
nečakám na výťah a po schodoch bežím,
lebo už nechcem stratiť ani minútu
a rozmýšľam, kde mám kľúče od bytu.

Sama si odomknem, aby som Ťa prekvapila,
nežným bozkom na líčko Ťa zobudila,
zašepkala "Dobré ránko, láska moja"
a naše telá sa túžbou spoja...

Ale keď vstúpim do bytu,
zrazu mi niečo nehrá tu,
na zemi ležia kúsky šiat,
snažím sa pochopiť, ako sa to mohlo stať!

Ako si ma mohol tak podlo zradiť,
ostrý nôž mi do srdca vraziť,
podviesť ma s tou, ktorú som rada mala,
tak prečo ma takto oklamala?

Už nevnímam nič okolo seba,
chcem len odísť čo najďalej od Teba,
odísť ďaleko a nikdy sa nevrátiť
a už nikdy lásku nepocítiť.

Sadám do auta a snažím sa upokojiť,
svoj život som s Tvojím chcela spojiť,
teraz však už na tom nezáleží,
lebo moja duša už v hrobe leží.

Otáčam kľúč a motor ticho naskočí,
ach, Bože, prečo ma zrazu tak pália oči?
Prečo ma bolí každý kút môjho tela?
Vypálim z parkoviska ako strela...

V ušiach mi znie pieseň, ktorú si mi zložil,
toľko nádeje si mi do srdca vložil,
keď si mi povedal "Mám Ťa rád"
a už nechcem byť len Tvoj kamarát.

Zrazu neznášam túto pieseň,
neznášam zimu, jar, leto, jeseň,
neznášam všetkých a všetko,
prečo ma toto nešťastie stretlo?

Líca mám zmáčané pálivými slzami,
cestu sledujem zahmlenými očami,
slzy mi bránia dobre vidieť,
čo sa stane som predsa nemohla vedieť!

Nemohla som vedieť, že mi cestu auto skríži,
už vidím svoje meno vyryté na kríži,
vnútro mi zachvátil obrovský strach,
snažím auto zabrzdiť, no zvírim len prach...

Nedá sa už odvrátiť skutočnosť,
že za svoju nepozornosť zaplatím viac než dosť,
zaplatím tú najvyššiu cenu...
Moja duša už klope na bránu Všemohúcemu!
Dátum vloženia 31. 12. 2007 22:42
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1989
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre