Basnicky.sk

Si vraj pri mne,
ja ťa však neviem nájsť,
pre pokoj duše,
kam až mám zájsť?

Zájsť na kraj sveta?
Na ktorý svetadiel?
Desím sa tmavých dní
a nocí bez svetiel.

Objímaš ma krídlami,
ja to však necítim,
rozmýšľame spolu,
čo urobiť s tým.

Mám na to predpoklady,
tak prečo som z kameňa?
Vyžeň úzkosť z duše,
prosím, sprav to pre mňa.

Ukáž mi svoje krídla,
odhaľ svoju tvár,
výjdi z anonymity,
prosím ťa už toľkokrát.

Pohlaď mi dušu,
nech toľko nebolí,
nech netrasie sa od strachu,
nech napätie povolí.

Nech cítim tvoj dych na pleci,
aj pevné objatie,
nech oddám sa tvojej láske,
nech život prestáva byť zajatie.

Buď stále pri mne,
keď sa zobudím,
chráň ma po celý deň,
aj v noci, keď spím.

Nech cítim ľahkosť bytia
a v očiach horia plamienky,
nech na tento život mám
tie najkrajšie spomienky.

Pod krídla schoval si ma,
bolo mi teplo v nich,
keď mi bola zima,
keď smrť brala mi dych.

Aký je teda dôvod,
že si ma nechal na Zemi?
Že žijem tento život,
pýtam sa, ty ostávaš nemý.

Je v mojej duši?
Kde ho mám hľadať?
Nikto netuší,
dokedy budem vládať?

Ťaží ma život,
od únavy zaspávam,
aj keď je zložitý.
ja sa však nevzdávam.