Basnicky.sk

Milujem temnú noc keď dážď zmýva ulice a tváre neznámych ľudí. Kvapky dažďa padajú na zem a každá z nich je vyronená slza. Padajúce lístie zo stromov ktoré už nikto neoživí, voda pretekajúca malými škárami v chodníku pripomínajúca krv celého sveta. A človek...tak sám, opustený je mu jedno, že vonku prší je mu jedno že hromy blesky bijú on túži už len po jednom...nájsť pokoj...stojí na moste rozhodnutý...A ako? Že navždy chce mať v mysli tento krásny večer. Prelezie zábradlie a...končí sa jeho cesta nočnými temnými ulicami, končí sa to v čo dúfal. Vyhasína život na chodníku...krv splýva v škárach s dažďom. Aspoň teraz všetci vedia, že to čo mu v živote chýbalo bolo POCHOPENIE!