Basnicky.sk

Vzdycky ma zaujimalo ako sa taká láska môže zmeniť na ľahostajnosť,až kým sa to nestalo mne.Zase raz sa ukázalo,že človek sa učí na svojich vlastných chybách.
Začalo sa to tým,že sa láska usadila v mojom srdci,ale len v mojom...v srdci mojho objektu nie.No myslím si ,čo už veď nie som ani prvá ani posledná,ktorej sa to stalo.Tak som naňho pozerala tými zamilovanými očami,hltala jeho slová a úsmevy...no čo už taká je láska,pohltí človeka naplno.A ja som samozrejme nebola výnimka.Jedinou chybou bolo to,že tou mojou "láskou" som sa trapila a nevšimla som si,že môj objekt nie je taký ako som ho vnímala ja.Možno aj bol taký len nie ku mne...my sme totiž mali zvláštny vzťah...podľa mňa sme neboli ani priateľmi ani kamarátmi...Aj keď aspoň to som si priala...no nejak nevyšlo.Stále som sa pozerala ako má nejakú babu,dokonca aj moje kamarátky...ale o mňa nezakopol.Na nejaký čas potom zmizol,čo mi dosť pomohlo.Zistila som,že sa dá existovať bez toho,aby čo i len jedna myšlienka patrila jemu.No a keď sa vrátil tak sa všetko zmenilo...no ja som sa zmenila.Začala som si všimať akým spôsobom sa so mnou baví a uvedomila som si aká som bola slepá...ako dlho som strácala čas...ako veľa sĺz som preronila...ako veľa noci som prebdela a rozmýšľala nad niekým kto za to vôbec nestojí...Bola som rada,že je to už preč...akosi sa mi uľavilo a už som ho vôbec neriešila..a ani ako kamaráta...
Je zvláštne ako si tá láska robí s ľuďmi čo chce...