Je rok,čo pohľadom spočinula som na tvojej tvári
a cítila,že z teba niečo zvláštne a zároveň smutné žiari
Objal si ma ako bratríček veľmi nežne,
a ver,cítila som sa vtedy ako vo sne...
Vtej chvíli aj keby zlietol anjel z neba,
neverili by sme,že ty budeš ľúbiť mňa a ja teba...
Je rok,čo vravel si si možno sto krát,
že nie som práve to,čo chceš mať rád...
Len osud sa s nami zvláštne zahral,
obom nám za ten rok čosi vzal aj dal...
Viem,rana z lásky veľmi dlho bolí,
No vo dvojici sa snaď ľahšie zhojí...
Je rok,čo objal ma zvláštny pocit,
keď musela som od teba odísť....
V tej chvíli sme ani jeden neverili,že sa ešte stretneme
a spoločný život raz plánovať budeme...
V treskúcej zime prejdených veľa krokov,
snaď predurčí nám toľko spoločných rokov...
Je rok...
dátum vloženia
27. 12. 2007 15:40
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah27. 12. 2007 15:40
Básnička je vložená v kategórii Vyznania

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti