Basnicky.sk

V den ked nebo plakalo,mna uz to tu na svete nelakalo...!Dazd mi utieral slzy od krvy,a vietor mi unasal myslienky na tych zlych ludi...
Slabe nozky ma ledva niesli,ale ja utekam aj ked uz niet kam...Anjeli ma volajuhore tam,a ja este rozmyslam ci ostat mam..!Dali mi este den ci ostat tu este chcem...A tak vecer prichadzam pri hrob,rozhodnutza uz navzdy ostat v nom...!Moje srdce je chladne,tmavé ako noc,nenabere uz tu velku silu a moc...V dialke vidim anjelov ale bez kridel,beru ma domov ale ja nechcem...!Nechcem zacinat odznova,ked aj taknikoho doleziteho vo svojom zivote nemam...Chcem vidiet svet taky aky kedysi bol.az pokial na mojom srdcii nezalahol bolavy mor...Mor ktory mi neda dychat,a ja som vzdy tak chcela lietat...Letiet daleko,hlboko až hore,vidiet odtial šíre more...Držia ma silno pri zemi,a tak sa moja bolest este vetšmi ¨meni...Boli este este viac,rozhodla som sa skoncovat so životom sama ja...Čakam tam hore na moste,čakam kym si ma niekto hore za sebou nepozve,čakala som dlho skocilaa,oplakavana pri truhli som dlho skonccila...Nikto uz nevráti radosti tam vedla mna,mama ma potrebovala a ja odišla som sama...Už nič nepomože,srdce mam z kamena,lepšie mi je aj tak tam hore na ich ramenách...:)