Basnicky.sk

Žiadna zeleň, stromy lúky, lesy,
žiadna radosť, zábavy a plesy,
žiadny život, deti, ľudia,
iba postavy čo po svete blúdia.

Možno raz prídeš a povieš dosť,
možno raz odznie óda pre radosť,
možno zastavíš zabíjanie zeme,
možno spomienky ostanú navždy nemé.

Prečo svet ničí sám seba,
prečo ľud nemá ani na chleba,
prečo pôda krváca z nás,
prečo farba steká z mojich rias?

Už nie sme ľudia bez hriechov,
už nie sme zvery bez pachov,
už dosť bolo vrážd a zlodejov,
už nechceme byť pánom našich osudov.

Nič nezmení to, čo bolo dané,
nič nezašpiní veci nevyprané,
nič ťa nezastaví na ceste životom,
nič neuzdraví srdce zaliate betónom.

Nechceme krvou zaliatu tvár,
nechceme smrť ako z lásky dar,
nechceme lesy bez zvery, more bez rýb,
nechceme svet, ktorý je bez chýb.