Deň po dni,som s teba blaznivejší,
a svet a život je s tebou nádhernejší.
Mám pocit že už sto rokov sa poznáme,
a na ďalších sto ročkov spolu,čakáme.
Dotýkaš sa mi moje dievčatko,neustále srdiečka
a ja znovu a znovu mam pocit že si anjel z nebíčka.
Dávaš mi tie najvačšie dary života,
lásku,porozumenie,nehu a zmysel života.
Každy boží deň,chcem počuť a cítiť mojki tvoj dych,
milujem to mrazenie tela a cítiť ako v žilkách...putuješ v nich.
Milujem Katuš moja,keď sa na mňa usmeješ a zahľadíš,
v tedy mi prechádzaš ručkou a celé telo a srdiečko pohladíš.
Túžim zažiť deň,keď už budeme starý a budeme mať zvráskavenú tvár i dlaň
pozriem sa ti do očí a poviem:
ďakujem za všetko,buchtička moja....a budeš pre mňa vždy nadherná a krásna ako laň...
ľubim ťa mojko moje,ďakujem za to že si....
Dátum vloženia 25. 12. 2007 16:22Ares75
Vyznanie
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2417
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti