Basnicky.sk

Či pozná niekto ako lásku stratiť, ako sa z niekoho len v múmiu tratiť. Tápať a dumať nad zmyslom slov, blúdiť si bludiskom dávnych snov a dúfať že niekto môže len pre teba byť. Taká je láska blúdny tvor, plná je zloby, plná je slov, no činov nieto a nieto snov, všetko sa tratí, ostáva bôľ.

Už dávno nesnívam, už dávno nie, blúdim si poznaním čo zhubu prinesie. Stratil som srdce a s ním aj žiaľ, ostalo sucho len, a krásny samoty dar. Ak sa raz pozrieš na blankytné nebo a v tvári uzrieš to ľudské striebro. Spomeň si na mňa a daj mi žiť, boli sme dvaja a teraz nieto nik.

Láska, to slovo, čo znamenať mať, len prostý prelud a dáma bezdetná, čo žije sama pred svetom zavretá. Životné sklamanie a životný bôľ, všetci sme otroci a všetci sme soľ. Kradneme, dávame, chceme žiť, pre lásku jedinú do kopky zablúdiť. Pre ňu sa oddať a nájsť si smer, len pre ňu jedinú žiť ďalší deň.

A tak sa lúčim so svetom slov, so srdcom básnika strácam svoj bôľ. Poznal som ženy na tisíc spôsobov, no moja jediná pohrdla mnou. Tá má už iného a preňho chce žiť, preňho sa krášliť a deti porodiť, je to len na nej, je to jej sen. Stávam sa tieňom a tratím sa v nič, ak ma raz uvidíš, nespomeň nič. Ak ma raz uvidíš radšej ďalej choď, všetci sme omylný a od pekla krok.