Keď sa raz brány zatvoria,
možno snáď zabudnem na tvoj smiech,
no navždy ostane vo mne hriech,
hriech mladosti, stredoškolských čias,
a kdesi v diaľke vášnivej spomienky jas.
Túžim po tvojich sladkých bozkoch,
aj po štyroch premrhaných rokoch.
Túžim po tvojom nežnom objatí,
v krásnej noci, našich tiel splynutí.
Viem, že už nikdy nebudeš len mojím,
aj napriek tomu som tu, tu stojím,
raz ma tie spomienky umučia,
no facky z tvojej strany ma do života poučia....
Dátum vloženia 21. 12. 2007 18:31Monicua 
SPOMIENKY
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2054
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti