Basnicky.sk

Bolo jedno dievča,co malo rado život.Zabavala sa kamarátmi a veľmi rada sa smiala.až kým nestrtla jedného chlapca.Strašne sa jej zapačil,Po čase sa všetko zmenilo na lásku.Strašne moc milovala toho chlapca.Bolo jej s ním krásne. Nikdy sa s ním nechcela rozísť.Bolo jej za ním smutno iba keď neboli jeden deň spolu.Každý deň boli spolu šťastný.Ich dni boli krásne a vždy plné lásky.Bol z ních veľmi pekný párik.S iným chlapcom si dievca život ani len nevedela predstaviť.Až kym sa jeden nádherý deň stalo nieco nečakané.Zazvonil jej teleón a dozvedela sa veľmi zlú správu.Chlapca nahodne prešiel vlak,keď prechádzal cez kolajnice.Dievča veľmi plakalo a nevedelo tu bolesť na srdci zdolat.Cele mesiace myslela na neho a neustále plakala,pretožš ho veľmi lubila.Každý deň tužila po tom aby sa zabudila z toho zlého sna a mala ho zase pri sebe ako niekedy.Keď si spomenula ako jej bolo s ním dobre a teraz bola zrazu na tomto svete sama,už nechcela byt an tomto svete,pretože nemala už pre koho žiť.Jej rodina ju videla celé tie mesiace len smutnúa uplakanu.Na jej krasnej travi už nevideli milý úsmev ako niekedy.Mama sa jej vzdy pokusala pomoct a porozpravat sa s nou aby vedela že tu nezostala sama.Už ani len nevedela ako to vlastne vonku vyzera,lebo celé dni bola doma a plakala za láskou ktora jej zmyzla zo života ale sen.Jeden večer bola doma sama a išla do kúpelne ked zbadala na okne žiletku.Zobrala si ju ro ruky a rozmyšlala o všetkom.Sadla si na zem celá uplakaná.Spomenula si na všetky krásne chvíle,ktoré s ním prežila.Bolo jej veľmi smutno a už nechcela žiť a viac sa trapiť.Chcela byť zase pri ňom a verila ze ked sa zabije aj ona,tak sa stretnú v nebi a bude im zase dobre ako im bolo niekedy.Ešte pred tyždnom napísala list.ktorý bol pre jej rodinu a hlavne pre mamu,ktorá jej veľmi pomáhala.Po chvíly zavrela oči a potichičky povedala: "Prepač mami,ale musim to urobiť,pretože on na mna tam hore čaka!"a ešte dodala pre chlapca: "Milujem ťa".Zobrala žiletku,zatvorila oči a jedným ťahom si rezla do žíl ale veľmi hlboko.Krv bola pomaly po celej kúpeľni.Mama dosla o 2 hodiny neskôr domov a zbadala dievča v kute v kaluži krvy a vedla nej žiletka.Mama velmi plakala a nechapala prečo to urobila až ked našla list a si ho prečita zistila.Ale aj tak jej bolo za dcérou velmi smutno.Rodina si žila život dalej aj ked mali na duši velmi hlboku ranu.