Basnicky.sk

Po noci viac nebude deň,
no stredný prst do neba nenamieril,
nezhasla nádeje pochodeň,
stratil boha, lež naďalej veril.

Vždy niečo bolo a niečo bude.
Obrazy hlasov, svetlo a mohutnosť.
Falošný sudca na svätom súde,
ruka v ruke zvrhlosť a zlosť.

Tisícka detí na krížoch visí
ď ďalší kríž nesú si na pleciach.
Dávno Láske na bozkoch nezávisí,
podpis Smrti horí jej na sviecach.

Načo sú verše, keď básnik je mŕtvy?
Načo je poézia, keď nastáva chlad?
Zbytky krvi z tváre si zotri,
Viac nebudeš hladný, hoc pocítiš hlad.