Kráčam vo svojich stopách
tie sú však ľudské
a tak plné hriechu
a omylov
Preto zviedla ma cesta
z trate vytýčenej
nevojdem do mesta
kde niet tváre bledej
Ako nahý na námestí
s pocitom hanby
líham si spať
osud môj je plný lestí
Hoci snívam o spánku
v tráve
o raňajkách pri fontáne
o ... láske čistej ...
... musím čakať
a učiť sa plakať
Dátum vloženia 15. 7. 2005 10:45squarepusher 
Suboculta 1
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2277
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti