Hľadím na tvár splnu
na jeho korunu
vznešenú a urodzenú
ako lásku popletenú
Som sám, a taký zostanem
z prachu opäť povstanem
raz, možno dočkám sa
že z lásky tešiť budem sa
Dlhá, predlhá to chvíľa
čo mi srdce zabila
ako morská panna
čo sa hrá na klauna
Dnes už žiaden cit
aj zajtra treba žiť
všetci veria že prežijú
smrť i námornú flotilu
Dátum vloženia 15. 7. 2005 10:42squarepusher 
Týždňovka
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2390
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. sara
mas pekne vytvory...1*...
15. 7. 2005 12:45 - annita
namornu flotilu?to tam bolo len pre rym vsak? paci sa mi tvar splnu...
15. 7. 2005 16:23 - Tom
mozno je to vojak s povolania
18. 7. 2005 14:31 - mikuška
ako vyzerá morská panna čo sa hrá na klauna? to si neviem predstaviť, má aj nohy, či sa snaží ich mať?
20. 7. 2005 23:18