Bolí.
Bolí tichá miestnosť.
To ticho, ktoré neprehlušíš,
pripomína minulosť,
keď nemyslel si, že zastavíš
a silných slov v ňom bolo dosť.
Mrzí.
Mrzí slovo vypustené,
čo nebolo úprimné,
a nepriznalo bratskú vzácnosť,
to slovo naspäť nevezmeš.
Nevieš, či je odpustené,
ani sa už nedozvieš.
Chýba.
Chýba slovo vypočuté,
keď nad ránom sa prebudíš,
keď zdá sa Ti, že ktosi volá,
ohlásiť sa neskúsiš.
Mlčíš.
Prázdno.
Keď niet sa za kým vrátiť.
Keď niet na koho čakať.
Keď nezaberie:"...späť príď..."
Keď nieto sily plakať.
Zbohom, braček...
Dátum vloženia 13. 12. 2007 10:01Bielyk
Zbohom, braček
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2210
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti