Basnicky.sk

ak niekto vraví, že to v nás len drieme
a mojim slovám sotva uverí
tak my, plní bolesti dobre vieme,
že samota z nás robí príšery

keď krutosť nad nehou v nás iba vládne
a liečba býva často neskorou
to v nás len slnko klesá tak bezradne
to samota z nás robí netvorov

my bránime sa chladom, mrazom, krvou
čo spáli zvyšky nádejí a krás
a vieme, že táto noc nebýva prvou
ani poslednou. a že príde zas

tu skrýva naše slzy mrazu pýcha
tu akákoľvek pomoc neskorá
len vraždíme závisťou vše čo dýcha
búrame, staviame z nás netvora

márne nás podopiera smiešna viera
keď vieme, že nás zradí ako vždy
tak zabíjame, prebúdzame zviera
skutky naše sa menia na vraždy

sme príšery, nám lásku odopreli
a odhodili nás od citov krás
zvony umieráčika aby večne zneli
to samota netvora tvorí z nás