Prosím, nepýtaj sa ma
Ako ďaleko je do tvojho domova,
Koľko prachu je na cestách,
Prečo hviezdy žiaria na nebi
A nie pri ľuďoch,
Prečo sa láska začína pohľadom
A končí dotykom,
Prečo sú slzy slané,
Prečo sa čas posúva,
Ale my stojíme,
Prečo je smrť koncom a nie začiatkom,
Prečo sa bojíme nepoznaného
A aj tak po ňom pátrame.
Prosím, nepýtaj sa...
...ľudia sa veľa pýtajú...
Nepýtaj sa,
Lebo ja sa pýtam to isté.
Dátum vloženia 11. 12. 2007 16:32Trauma
Aj tak sme sa pýtali...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2151
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti