Basnicky.sk

Nepoznám Ťa a predsa viem o Tebe tak veľa,
sadol si si na mňa, ako na kvet včela.
Jemne si mi bzučal do uška,
vravel si mi: "Moja maličká."
Bol si sladký,ako medík od včielky,
mojkal si ma, keď ľahli sme si do postielky.
V noci, len tak zo sna si ma silno objal,
jemnú pusu na čielko si mi daroval.
Keď ráno si sa prebudil a nebola som pri Tebe,
zľakol si sa, volal si ma po mene.
Myslel si si, že odišla som,
keď som za zrazu zjavila vo dverách,
hľadel si na mňa nemým úžasom.
Ústa Tvoje volali ma ľahnúť si,,
len tak sme vedľa seba ležali.
Hľadeli sme jeden na druhého,
srdce nám tak krásne a splašene bilo.
Boli sme šťastní, že sme jeden pri druhom,
to všetko však bolo jedným veľkým omylom.

Vedela som, že nie je dobré si niečo s Tebou začínať,
nepočúvla som, začala som šťastie pokúšať.
Dostala som, čo som chcela,
mám to, čo som si zaslúžila.
Klebety, ohováranie a závisť,
tomuto všetkému mohla som predísť.
Nebol si to však Ty,
kto šíril neopodstatnené reči.
Boli to ľudia z okolia,
ktorí hlúposť za hlúposťou hovoria.
Nechcel si, aby sa to takto udialo,
ale čo už, i napriek tomu sa to stalo.
Ty však nemôžeš za niečo, čo vravia iní,
nechcem aby si sa pre niečo cítil vinný.
Stalo sa, že nám to nevyšlo,
to, že sme boli spolu pár ľudí neprekúslo.
Asi závideli, že nie sú s Tebou ony,
kládli mi do cesty pod nohy nohy.

Mňa ale reči ostatných nebavia,
stále si však myslia,
že nás spolu niekde objavia.
Ďalej budú môcť šíriť svoje príbehy,
ale to sa nestane,
už nie sme spolu JA a TY.
Hádam už reči utíchnu
a do zabudnutia upadnú.