Basnicky.sk

Stojím v strede, hľadám obraz svoj v zrkadle,
vidím však len obrysy, bez kúska duše.

Po líci steká mi slza, tá čo padá na zem je,
nieje však o samote, kĺže sa ich tucet pre teba!

No bolesť, čo cítim v srdci je azda to najhoršie,
sama si musím zvyknúť na to, čo som si myslela, že je nemožné.

Sklamal si ma, aj keď som ti z celej duše verila,
nemám sily plávať ďalej vo vlnách života!

Snažím sa uveriť v klamstvá, že všetko bude dobré,
no ja vo vnútry viem, že to také nikdy nebude!

Chcela by som prežiť, ten svoj modrý sen,
že všetko čo je pravdou, bola nočná mora, aj keď je deň!

Je vec, ktorú ale nepochopímd o konca života,
utešoval si ma, chápal si ma, bola to všetko len tvoja bezvýznamná hra?