Basnicky.sk

Odišla som kopou spojov,
do krajiny známych duší,
ty si kráčaš cestou svojou,
srdce radosťou ti buší.

Nenechaj nič zájsť tak
ďaleko, že žerie ťa to zvnútra,
mozgový tumor napadá ti rozum,
nedovolí ti rozmýšľať.

Milujete ma tak,
až mi to nestačí,
dávate mi otázky,
za ktoré život položím.

Milujem sa s predstavou radosti,
hľadám zem v širšom okolí,
vnútorná samota láme mi kosti,
keď odídeš, tak to zabolí.

Viackrát sa stráca zmysel,
postrieľam vtáky
padajúce pod ťažobou zázrakov,
utopím sa v bahne charakterov.