Mám radosť zo smútku,
nepočuješ moje slová,
obávam sa ďalšieho predsudku,
žijem na prístrojoch.
Moje pľúca nechcú prijímať vzduch,
srdce prestáva pumpovať krv,
odtrhnem si žily z rúk,
pohľady môžu zabiť všetkých.
Život vo veľkej bubline,
za múry nedolieha zvuk,
kopte do mňa ako do inej,
berte mi život.
Bozkáva ma nádej,
robiť môžeš len to čo vieš,
všetko čo chcem je trápne,
nemôžeš ma zraniť.
Tvoje slová mi trhajú hadičky,
možno som príliš závislá,
raz ťa aj tak stratím,
nemôžem od strachu ani spať.
Stačí len pohľad,
nechápeš, čo robím,
ty si všetci,
dostávaš ma do mikro spánku.
Dátum vloženia 4. 12. 2007 19:35Cconverse
Oda na zvlášnosť
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1733
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- susi
dobree neviem preco ale fajn..
4. 12. 2007 20:20