Basnicky.sk

Omámená vyššou silou
padám až na dno pohára.
Poznačená večnou chybou,
ostalo len ticho čo dohára.

Vieme ako nechybiť alebo ako sa smiať?
Vieme len ako nežiť a neplakať.

Rúcam sa pod silou nátlaku, pod tvojimi rukami
a slzy zahalili tón smutného zraku.
Rozdelili dej – ostali sme sami.

Chyba je život, sen, len hra,
je strach, či príde nový deň,
je smútok kým nezničíme sa.

Mok. Slzy, plač, krik,… voda.
Prejav sladkých i trpkých citov.
Len voda, kým ju nik nepoutiera.

Víchor pochybností sa točí okolo nás,
žijem – nežijem, smiať sa, plakať,
Chybiť, nechybiť, od šťastia plakať?

Padám až na dno pohára, ohrýzam nechty, trhám vlasy,
Vietor rozfúkal z tela zlo, a zahaľuje všetky krásy.