Basnicky.sk

Zubárka, ku ktorej som chodil už od malička, trpela strašnou trémou pri práci a tak si ju kompenzovala konzumáciou látok, ktoré zväčšujú mozgové bunky a pri nadmernej konzumácii týchto ukľudňovačov mozgové bunky praskajú a odumierajú...

Inými slovami ošetrovala ožratá...

Chcel som si od nej preložiť kartu, ale nebolo kedy...

Naposledy som bol u nej ešte ako deviatak a potom také tri roky proste nič. Pobolieval ma ale jeden zub neviem, ako sa volá odborne, ale je to na pravej strane hore, šiesty, mylsím, že čreňový, :)

Išiel som teda napriek razantne odmietavému postojuk neprimeranej konzumácii alkoholu ku tejto zubárke, lenže u nej v čakárni čakalo asi tak tri a pol milióna ľudí... Tak som skúsil iného zubára, toho, ktorý mi robil fixný aparát, či ako sa to volá to rovnátko...

U neho čakalo asi o päť ľudí menej ako tri a pol milióna, tak som si povedal, že kašlem na zub a idem domov. Na zastávke mi kamarát povedal, že by som mohol skúsiť zubárku v ZSO, že je to mladá sympoška, zuby opravuje neskutočne rýchlo, nie je u nej ani toľko ľudí, akurát, že nemá zmluvy s poisťovňami a tak si treba všetko platiť. No, v tej chvíli mi to bolo úplne jedno, vystúpil som na Obyciach a išiel som navštíviť doktorku v ZSO...

Skutočne milá mladá žena, pacienti sa tam striedali ako na páse a tak som ani ja nečakal dlho a už o pol hodinu od príchodu do čakárne som mal vybraný nerv zo zuba.... Povedala, že ten zub nie je chytený kazom, že by bola škoda ho vytrhnúť, tak vybrala nerv a dieru ako svet zaplnila nejakým cementom (ale myslím, že nebol značky Ypor)... Túto činnosť potom kvôli opakovanej reklamácii vykonávala asi štyri krát, lebo blomba vypadávala skoro stále, teda prakticky furt (to je darmo, ja a syntax sme vždy boli kamaráti...) Až jedného dňa nevypadla blomba, ale sa odštiepila vnútorná polovica zubu... Chcel som ísť okamžite ku nej, nech s tým niečo spraví, ale na druhý deň som odchádzal do tábora v Banskej Belej...

Po návrate som išiel rovno ku tomu zubárovi, ktorý mi ako jediný bol ochotný zuby vyrovnať aj bez toho, aby nejaký z nich vytrhol. Lenže u neho som bol pripravený vždy iba na lepidlá, gumičky a oblúčiky, nič zložité... Najskôr som sa ho spýtal, či si u neho môžem založiť kartu. Povedal, že snáď najskôr vyriešime ten zub a potom sa porozprávame...

Keď sa pozrel do mojej ústnej dutiny a zbadal, čo mi zo zubom dorobila doktorka v ZSO, naplašil som sa toho jeho prestrašeného výrazu a šibalského úsmevu v tvári. Chytil takú zvláštnu pištoľ a asi tri krát mi pichol do podnebia, vraj narkóza. No, myslel som, že aj ja mu spôsobím nejaký druh narkózy tou stoličkou, na ktorej sedel, blbec... Nie, že by to nejako extra bolelo, ale mohol aspoň povedať, že ide použiť ihlu... nikdy by ma nenapadlo, že ihla môže mať aj taký tvar, ako P 99(revolver s 9mm kalibrom a stredne dlhou hlavňou)... Normálne som sa naplašil...

Potom zobral kliešte a pevne nimi uchopil zub, respektíve to, čo z neho zostalo, a potiahol. Ozvalo sa akési škaredé škrtnutie pocítil osm ostrú nárazovú bolesť v hornej sánke. Mylsel som, že je po všetkom, ale keď doktor použil výraz, ktorý by som ja použil asi iba v tedy, keby som omylom stlačil nesprávny gombík a všetko by vyletelo do luftu, bolo mi jasné, že keby bolo po všetkom, doktor by povedal "hotovo" a nie "no do riti...".

Hneď som vedel, že nie je po všetkom, a že sranda ešte len začne. Cítil som, ako sa mi po ústach rozsypali drobné kúsky zvyškov zubu a vypláchol som si ústa. Sestrička položila nádobu s vatovými vankúšikmi a otvorila takú zvláštnu nádobu, akýsi malý kufrík, presne taký, aký používajú vykrádači bánk v tých najakčnejších amerických hovadinách a tam bola kopa podobného náradia.

Doktor mi ešte raz pre istotu pozrel do papule ako koňovi a povedal mi, že to bude ešte chvíľu trvať a že to nebude najjednoduchšie... V sánke totiž ostal celý doreň a nebolo ho za čo uchopiť, keďže bol v strede prevŕtaný kvôli tomu, aby doktorka v ZSO pred tým mohla vybrať nerv...

Doktor povedal "...skalpel, sestra..." a v tej chvíli by mi do zadku nevošiel ani zastrúhaný vlas...

Potom som sa ale cítil ako v dielni na technickom vyučovaní, lebo doktor si od sestričky pýtal presne také veci, s akými ja bežne pracujem doma v garáži - dláto, kladivo..., ak by si vypýtal vŕtačku, pochopil by som to zle a rovno by som odišiel, a keby si vypýtal ešte aj karbobrúsku, tak by som sa rovno posral a odišiel by som až potom.

Pomerne jemným pohybom mi doktor naklonil hlavu nabok, to jeho zubárske dláto oprel o koreň zuba, ktorý odkry tak, že rozrezal ďasno, skutočne zobral kladivo, ktoré vyzeralo presne tak, ako to, s ktorým sa bežne vytĺka klin z návesu za kamión, akurát že bolo menšie, a začal ním bez štipky tolerancie a súcitu trieskať po dláte, ktoré bolo opreté o nepatrnú a odumretú časť mojej lebky...

Každú chvíľu sa ozvalo akési puknutie a vtedy to dosť zabolelo, napriek tomu, že som dostal narkózu a to aj chemickú, aj šokovú, a doktor povedal "odsávajte...", potom si vypýtal kliešte a neúspešne sa snažil voľačo dostať s mojich úst von na tú smiešnu antikórovú tácku, ktorú mi, asi z recesie, položil na brucho...

Toto všetko skončilo asi po dvadsiatich minútach a keď mi prestal trieskať kladivom po hlave a odstrihol aj posledné kúsky tej nepríjemnej šnúrky, ktorou mi popreťahoval celú tú vzniknutú dieru, nevedel som sa ani postaviť z toho kresla.
Kúsky koreňa vysypal do malého papierového vrecúška, podal mi ho a povedal:
- Toto zanes doktorke na ZSO a pekne ju pozdrav

Pýtal som sa sestričky, či si u nich teda môžem založiť kartu. Ona sa spýtala doktora a on s kľudom američana povedal:

- Ak po tom túži ešte aj po tejto skúsenosti, tak áno....