miloval raz. a to hneď Boha,
odpoveď zostala však strohá
lásku si nechal pre človeka,
nech neprosí a nenarieka
pre toho, čo len krutosť dáva.
to v láskach častejšie sa stáva
ten, čo si zaslúži len trestu,
otvorenú má často cestu
a to sa viac, než patrí stáva,
že niet tu pravdy a niet práva
pre tých, čo nehu zaslúžia si.
čo dostanú tí? čo tak asi...
po papuli a do kúta,
kde kat ich pevne pripúta
tam zostanú a slzy z tváre,
slzy krvy až na oltáre
budú padať na slávu katov.
tak neplač, nezúr nad tou stratou
alebo plač a hnev svoj ráč
vypustiť. máš ho nadostač
no žlču čo len slza škoda
kto naspäť silu a moc dodá
kto ruku vstriecne podá ti?
skôr tvárou sa ti odvráti
tiež miloval som, nepopieram
no päsť zovretú v krvi zvieram
keď vspomeniem si na to, pením
no čo už? zmiernim to, či zmením?
stalo sa, mlieko na podlahe
a všetko, čo ti bolo drahé
tak ako mne raz späť sa spojí
za tú bolesť, slasť slzy stojí
stojí to za to, za peklo nebo
ak opýtaš sa prečo? lebo!
lebo kto bolesť nemá, ten nič nemá
bez bolesti tvár zostane vždy nemá
za jej tony gram slasti oplatí sa
aj keď zostane prázdna misa
a plnú dostanú tí, čo sú sýti
tam kde som ja, tam vieš že si ty
na vlnách rieky, čo nás ku dnu ťahá
láska je krutá. ale drahá...
Dátum vloženia 25. 11. 2007 22:14sebaboh
O ZASLÚŽENÍ
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2514
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti