Slzy sa mi tlacia do oci,
ked si pomyslim kolkym ludom
som nevedomky ublizila.
Aku bolest som im sposobila
neda sa spocitat povedat jedno
velke opust sa neda. Ale ked ja tak
moc tuzim po vyslobodeni duse.
Utiect niet kam som ako lev v klietke.
Splasena, smutna, bezradna plna bolesti
z toho ze je to tak ako to je a zmenit to nemozem. Cas ma uci som i ja jeho sucastou
a tak treba hladat spravne slova a ciny,
ktore za vsetko zle povedia jedno velke odpust. A preto sa naucme vsetci odpustat.
Dátum vloženia 25. 11. 2007 21:36Werny
Slzy
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2475
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti