Basnicky.sk

Kráčala dlhé míle...
Spievaním o ňom krátila samotné chvíle.
Kráčala sama,nechcela nikomu škodiť.
Svoje slzy musela krotiť.

Zrazu ostala stáť.
Tvár jej zbledla.
Prišla na to,že aj ona chce mať.
Krása jej tváre zvädla.

Na kolená zranená padá.
Už o svojej smrti píše.
Piesne pre neho ďalej skladá.
Jej postava nad priepasťou sa kolíše.

Postavila sa a zasa kráča v diaľ.
Kráča bolesťou mučená.
V duši smútok,žiaľ.
So životom už aj tak rozlúčená.

Vie,že ďalej ísť musí.
Kráča ďalej bez prestania.
No ona chce žiť ďalej,ona to aspoň skúsi.
Kráča bez premýšľania.

Skúsi v tomto svete prežiť.
Je smädná,veľmi unavená.
Prečo jej na tom tak veľmi záleži?
Viem,ona je zaľúbená.

Kvôli svojej láske ide.
Vidieť posledný krát ju chce.
Kráča,z cesty na pole zrazu zíde.
Ostáva stáť ďalej už nevládze.

Keď ona tak veľmi po tom túži.
Ale nik jej v tom nepomôže...
Ona ho tak veľmi ľúbi.
Ona kvôli nemu aj zomrie.