Basnicky.sk

za tvárou z kameňa skrývame more sĺz a múk
radšej zbraní sa chopíme, ako by sme zo svojich rúk
vyčarili kráľovstvo pohľadení
kedy sa to už raz zmení...

za pýchou falošnou tajíme cit a bôľ
slávime chrámy rozumu, do sŕdc vrážame kôl
zostávame vládcami mučení
tak kedy sa to už zmení...

hrdo stojíme hanbiac sa za bolesť
miesto pohladenia radšej zovrieme päsť
každý z nás stále iba pení
naozaj sa to nikdy nezmení?

do prachu zadupeme schody, čo vedú do raja
ty urobíš to presne tak, ako urobím to aj ja
daj možnosť niekomu a vždy rád uderí
ľahšie je vzdať sa lásky. kto z nás v ňu uverí?